S čiernymi odpadovými skládkami bojuje aj Nový Tekov

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

Čierne skládky sú problémom, s ktorým bojuje celé Slovensko. Nelegálne hromadenie odpadu na skrytých verejných priestranstvách nielen negatívne pôsobí, ale väčšinou nie je možné nájsť ani vinníka. Okrem toho, väčšie skládky môžu byť hrozbou aj pre naše zdravie. Občianske združenia a iniciatívy však pravidelne informujú a svojím pozitívnym príkladom prispievajú k lepším a čistejším zajtrajškom.

V časoch pandemického zákazu vychádzania trávia mnohí z nás v prírode viac času než kedykoľvek predtým. Vo voľnej prírode bežne nachádzame pneumatiky, staré oblečenie, nábytok, plasty a ďalší odpad, s ktorým obyvatelia zrejme nevedia správne naložiť. Pred pár týždňami nás však na viničnej ceste prekvapil odpad v podobe starého mäsa. Nechceme nikoho kritizovať v otázke spôsobu života. Nedá nám však nekritizovať spôsob ako sa tohto odpadu zbavil.

Ďalšia hromadnú skládku odpadu sme našli priamo vo viniciach. V otázke znečistenia verejných priestorov odpadkami patríme stále k tým lepším krajinám. Máme stále dostatok pitnej vody a po ceste do prírody sa nemusíme brodiť odpadkami. Prečo si to kazíme? Je pre nás naozaj jednoduchšie odpad naložiť, odviesť ďaleko od nášho príbytku a znečisťovať prostredie?

Chceli by sme vyzvať nielen obyvateľov Nového Tekova, ale všetkých ku komu sa tieto informácie dostanú, aby sa zamysleli nad tým, či je zakladanie čiernych skládok jediným spôsobom, ako sa zbaviť odpadu. Vyzývame k zodpovednosti, aby sme dospelým ľuďom nemuseli pripomínať to, čo sa učia už deti v škôlke, že odpadky patria do koša a nie na zem. Všetkým aktívnym členom OZ Hroneka ďakujeme, že svoj čas strávený v prírode využívajú efektívne a na čierne skládky nielen upozorňujú, ale ich aj odstraňujú.

Nový Tekov podporuje kompostovanie bioodpadu

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

Približne 40% hmotnosti smetných nádob predstavuje bioodpad. V Novom Tekove chceme vzniku odpadu prechádzať komunitným kompostovaním. Pri bytovom dome preto vyrástol už druhý komunitný kompostér, ktorý bude slúžiť desiatkam obyvateľov v časti Marušová.

Občianske združenie Hroneko sa v rámci svojich aktivít sústredí predovšetkým na efektívne nakladanie s bioodpadom. Prostredníctvom komunitných aktivít, ale aj odborných prednášok, sa snaží obyvateľom vysvetľovať, že v tzv. tuhom komunálnom odpade nemusia končiť plasty, papier, textil, ale dokonca ani kompostovateľné zložky. Náklady na vývoz komunálneho odpadu každoročne narastajú, existujú však prostriedky ako môžu aj obce a mestá ušetriť tým, že znížia hmotnosť vyváženého odpadu.

Po tom, ako sa minulý rok podarilo vybudovať a úspešne odštartovať prvé komunitné kompostovanie v bytovkách pri žrebčíne, Hroneko vypracovalo projekt a požiadalo o ďalšiu dotáciu. Hlavným zámerom projektu je priblížiť ľuďom problematiku a výhody správneho kompostovania kuchynského bioodpadu a zmeniť tak pohľad na doteraz zaužívané formy nakladania s kuchynským rastlinným odpadom v domácnostiach. Sekundárnym cieľom projektu je aj zlepšiť environmentálnu osvetu a informovanosť obyvateľov o možnostiach správneho triedenia odpadov a ochrany životného prostredia.

Na zhotovenie kompostéra získalo Hroneko dotáciu 2744 eur, zvyšok do sumy 2900 eur dofinancovalo združenie z vlastných zdrojov. Projekt sa realizoval systémom refundácie, kompostér teda muselo Hroneko najskôr zaplatiť, vyúčtovať a až potom bola združeniu poslaná dotácia na účet. Tento krok sa podarilo uskutočniť aj vďaka pôžičke od Tekovskej ekologickej s.r.o. K tomu, aby bol projekt komunitného kompostovania úspešne spustený, prispela aj samotná obec, a to dotáciou na zakúpenie vedierok, zabezpečenie zámkov a kľúčov, výrobu letákov či informačných tabúľ vo výške 780 eur. Projekt komunitného kompostovania je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja v rámci programu LEADER NSK.

Zhnité ovocie, zelenina, lístie, drevná hmota, tráva, vypletá burina či kuchynské odpady rastlinného pôvodu. Toto všetko môžu odteraz Tekovčania umiestňovať do kompostéra, ktorý stojí pár krokov od ich domovov. Každá domácnosť dostala spolu s kľúčmi od kompostéra aj uzatvárateľné plastové 2l vedierka, v ktorých môžu svoj bioodpad z kuchyne hromadiť. V rámci projektu boli pre obyvateľov vypracované aj informačné brožúry o tom, čo do kompostéra patrí a čo nie, aby sa tak predišlo prípadným neželaným hlodavcom v obytnej zóne. Živiny obsiahnuté v bioodpade môžu byť takýmto spôsobom vrátené späť do pôdy, a to s minimálnou námahou. Starostlivosť o bioodpad v kompostovacích zásobníkoch bude mať na starosti kompost – majster, ktorého vyškolí OZ Hroneko.

Myšlienku kompostovania podporuje aj starosta obce Ladislav Nagy. „Súčasný triedený zber bude v nasledujúcom období potrebné zintenzívniť vo všetkých zložkách a zároveň v čo najväčšej miere kompostovať biologicky rozložiteľný odpad. Verím, že nám nie je ľahostajné životné prostredie a spoločnými silami sa tak pokúsime znížiť množstvo skládkovaných odpadov, znečistenie ovzdušia a nášho okolia, ale aj nákladov na odpadové hospodárstvo,“ uvádza sa v Informačnom liste o nakladaní s odpadmi, ktorý je uverejnený na webovej stránke obce.

Monika Bartošová

Neziskové organizácie so zeleným poslaním majú nový zdroj podpory: program Envirogranty im prerozdelí 100-tisíc eur

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

Nadácia VÚB vyhlasuje úplne novú grantovú schému, aká nemá na Slovensku vzhľadom na svoje zameranie obdobu. Program Envirogranty sa stáva prvou vlastnou iniciatívou bankovej nadácie, ktorej zámerom je rozdeliť 100-tisíc eur výhradne na ucelené koncepty environmentálnych aktivít tretieho sektora. Zameriava sa pritom na dve deficitné oblasti – ochranu biodiverzity a podporu zelenej ekonomiky. Projekty, o ktorých podpore bude rozhodovať nezávislá komisia odborníkov, je možné predkladať do 5. novembra 2020.

 

Nový program Envirogranty má za cieľ zanechať svoju zelenú stopu v oblastiach, ktoré majú zásadný vplyv na súčasný a budúci vývoj našej krajiny a celej spoločnosti. Svoju podporu preto smeruje medzi projekty reagujúce na aktuálne výrazne narastajúcu stratu biodiverzity okolo nás, ako aj životaschopné modely udržateľného rozvoja v regiónoch Slovenska, postavené na princípoch zelenej ekonomiky.

Neziskové subjekty, ktoré si predsavzali chrániť prírodné podmienky pre všetky formy života, od ktorých sme ako spoločnosť a ľudstvo existenčne závislí, môžu požiadať napr. o podporu pri projektoch záchrany biotopov v blízkosti priemyselných areálov, lokalít výstavby alebo ťažby. Prihlásiť sa môžu aj s konceptami nasadzovania mestských včiel či projektami podporujúcimi zachovanie domácich pralesov alebo naopak reagujúcimi na šírenie invazívnych druhov a znečisťovanie prostredia. V druhej kategórii podporí program „Envirogranty“ napr. návrhy rozvoja prírodného turizmu, sociálneho podnikania s environmentálnym dosahom či ekologické biznis plány zamerané na recykláciu a „upcycling“ pri produkcii.

Rozhodovať budú odborníci

Nadácia VÚB pripravila svoju novú koncepciu podpory enviro sektora v spolupráci s expertmi, ktorí patria v problematike udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia k domácim lídrom. „Iniciatívu Envirogranty možno považovať za unikátnu z hľadiska jej prínosu pre činnosť environmentálne zameraných organizácií na Slovensku. Príležitosti získať zdroje pre projekty v zadefinovaných oblastiach sú aktuálne  pomerne obmedzené a táto grantová schéma ich umožňuje efektívne, už budúci rok zužitkovať v praxi,“ hovorí Peter Medveď, riaditeľ neziskovej organizácie Ekopolis, ktorý sa stal na základe oslovenia Nadácie VÚB hlavným odborným garantom programu Envirogranty.

 

Nadácia VÚB podporí 5 až 10 projektov

Žiadosti o grant spolu so svojimi vypracovanými projektami v oblasti ochrany biodiverzity a zelenej ekonomiky môžu podať nielen mimovládne organizácie ale aj miestne samosprávy, a to prostredníctvom elektronického formulára. Uzávierka prihlášok do programu je 5. novembra. Na základe rozsahu a zmyslu predložených žiadostí vyberie hodnotiaca komisia 5 až 10 projektov, medzi ktoré Nadácia VÚB prerozdelí celkovo 100-tisíc eur.

Tekovčania opäť vyčistili okolie obce

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

Občianske združenie Hroneko v spolupráci s obecným úradom v Novom Tekove opäť po roku zorganizovalo veľkú jarnú brigádu zameranú na zber smetí a čistenie chotára našej obce od odpadkov, tzv. „čiernych“ skládok. Nelegálne hromadenie odpadu najmä na skrytých verejných priestranstvách pôsobí negatívne pri rodinných prechádzkach. Niektoré väčšie skládky však môžu byť hrozbou aj pre naše zdravie. Preto sme sa rozhodli opäť zorganizovať dobrovoľnícku brigádu, ktorej cieľom bolo smeti a odpadky odstrániť. Do spoločnej aktivity sa 12. júna zapojilo veľké množstvo nadšencov rôznych vekových kategórií, čo nás veľmi potešilo. V štvorčlenných skupinách s vrecami v ruke vyčistili mŕtve rameno Hrona, okolie cyklotrasy, cestu pod záhradami od cintorína, miestnu komunikáciu na vinice ale aj komunikáciu smerom na Malé Kozmálovce. V mnohých prípadoch našli veci, ktoré sú dôkazom nezodpovedného prístupu ľudí k prírode, v ktorej vlastne aj tí nezodpovední ľudia žijú... Plastové PET fľaše, igelity, staré oblečenie, vrecia, veľké množstvo sklenených fliaš, plechoviek a rôznych stavebných materiálov. Väčšina z týchto predmetov sa dala bez problémov v našej obci vytriediť, len škoda, že nebola vôľa zo strany tých nezodpovedných.

Čierne skládky sú problémom, ktorý sa ťažko rieši a dôkaz v podobe fotografie alebo videozáznamu sa len ťažko dá zadovážiť a použiť. Dobrou správou však je, že združenia a občianske iniciatívy o probléme informujú a svojím pozitívnym príkladom prispievajú k lepším a čistejším zajtrajškom. V Novom Tekove sa do podobných aktivít dlhodobo zapájajú vďaka svojim rodičom či súrodencom aj najmenšie deti, ktoré ruku k dielu priložili aj na poslednom spoločnom čistení obce. Viesť k zodpovednému životu tých najmenších je jeden zo spôsobov, ktorý nám môže pomôcť zabezpečiť lepšiu a čistejšiu budúcnosť.

Absolvovala arktickú expedíciu, teraz ľuďom radí ako prispieť k pozitívnej zmene

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

Študentka Patrícia Bátovská nechce ekologické problémy, ktorým čelíme, nazývať klimatickou katastrofou. Spoločnosť podľa nej nie je možné ovplyvniť nátlakom, preferuje radšej pomenovanie klimatická zmena a ľudí presviedča, že aj oni sami môžu byť zmenou pre planétu.

Levičanka Patrícia Bátovská bola počas uplynulého leta členkou medzinárodnej posádky, ktorá sa vyplavila k Špicbergom. Na environmentálnu expedíciu Climate Force ju vybrali spomedzi päťtisíc uchádzačov z celého sveta. Takmer pol roka po expedícii sa snaží svoje vedomosti zúročiť prostredníctvom blogu a sociálnych sietí, ale organizuje aj rôzne prezentácie na témy súvisiace s ochranou prírody.

Prvý krok

Patrícia je členkou OZ Hroneko, s ktorým zorganizovala verejnú besedu o tom, ako jej cesta na Arktídu otvorila oči. Arktická expedícia mala účastníkom poskytnúť potrebné znalosti, zručnosti a skúsenosti, aby motivovali ľudí k zodpovednejšiemu a ekologickejšiemu životu. Klimatická zmena a problémy sa totiž týkajú náš všetkých, keďže sme sa naučili žiť pohodlný život bez ohľadu na dopad na životné prostredie. Študentka, aj na základe svojej severskej skúsenosti, približuje tri základné kroky, ktoré môžu pomôcť každému, kto chce žiť udržateľnejším spôsobom života. Ujasniť si čo chcem, nájsť inšpiráciu a spraviť prvý krok. Zo spomenutých opatrení je najťažší, zrejme práve prvý krok. Patrícia prináša ľuďom nenásilné typy ako začať, pretože si uvedomuje, že nátlakom, násilím či hrozbami sa veci vpred pohnú len ťažko.

Menej pohodlia, viac zodpovednosti

Kto by si pomyslel, že aj chov dobytka môže má výrazný dopad na klimatické zmeny? Jedna krava ročne vyprodukuje až 3,2 kilogramu skleníkových plynov, príprava jedného hamburgeru si zase vyžaduje spotrebu až približne 2500 litrov vody. Prvým krokom, ktorý môže prispieť k pozitívnej zmene je teda určiť si aspoň jeden deň v týždni bez mäsa a mäsových výrobkov. Pre veľké mestá sú typické dopravné zápchy a kolapsy, ale ide len o druhoradý problém v porovnaní so znečistením ovzdušia, ktoré motorové vozidlá spôsobujú. Vybrať si aspoň jeden deň v týždni, keď bude namiesto auta prvou voľbou bicykel či MHD, výrazne prispeje k zníženiu emisií. Pri používaní mestskej hromadnej dopravy sa ich totiž tvorí o 60 až 90% menej.

Celosvetovo, ale aj na Slovensku sú veľkým problémom jednorazové plasty, vrátane igelitových tašiek a vrecúšok. Priemerný Slovák ročne spotrebuje až 466 plastových tašiek, pričom ich približná doba používania je asi štvrťhodiny. Iba Slovensko teda ročne použije viac ako 2,5 miliardy jednorazových plastových tašiek. Aj na tento problém existuje v súčasnosti jednoduché riešenie. Mnohé organizácie, ale aj obchodné reťazce začali podporovať znovu použiteľné vrecká na ovocie či zeleninu. K dispozícii sú taktiež rôzne textilné či plátené tašky, ktoré môžeme na nákupy používať celé roky. Patrícia Bátovská si myslí, že čím ďalej, tým viac ľudí sa začína zaujímať o ekologické problémy. Vznikajú bezobalové obchody, ľudia začínajú používať sklenené či nerezové fľaše na vodu a obmedzujú používanie spomínaných jednorazových plastov. Študentka vidí nádej práve v takýchto činoch, ktoré nezostali len pri slovách.

Monika Bartošová

SE   logo njk program-mladez-v-akcii novy-tekov juventa 

Nadacia EPH  tekovska ekologicka

"Čistota a poriadok sú
u nás na prvom mieste"