Kompostovaním chceme znížiť hmotnosť vyvážaného komunálneho odpadu

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

Približne 40% hmotnosti smetných nádob predstavuje bioodpad. V Novom Tekove chceme
vzniku odpadu prechádzať komunitným kompostovaním.


Občianske združenie Hroneko sa v rámci svojich aktivít už niekoľko rokov sústredí
predovšetkým na efektívne nakladanie s bioodpadom. Prostredníctvom komunitných aktivít,
ale aj odborných prednášok sa snažia obyvateľom vysvetľovať, že v takzvanom tuhom
komunálnom odpade, nemusia končiť plasty, papier, textil, ale dokonca ani kompostovateľné
zložky. Náklady na vývoz komunálneho odpadu každoročne narastajú, existujú však
prostriedky ako môžu aj obce a mestá ušetriť tým, že znížia hmotnosť vyváženého odpadu.
Kompostovanie však nie je len ekonomickou otázkou. Je to najefektívnejší a najprirodzenejší
spôsob ako minimalizovať množstvo odpadu, ktoré významne vplýva aj na životné
prostredie. OZ Hroneko v spolupráci s obcou Nový Tekov a Nitrianskym samosprávnym
krajom, spustilo vďaka programu LEADER NSK v obci projekt komunitného kompostovania
pri dvoch miestnych bytových komplexoch. Zhnité ovocie, zelenina, lístie, drevná hmota,
tráva, vypletá burina či kuchynské bioodpady rastlinného pôvodu. Toto všetko môžu odteraz
Tekovčania vhadzovať do kompostéra, ktorý stojí pár krokov od ich bytovky. Celková
kapacita dvoch zberových zásobníkov je približne 2,3 m 3 . Každá domácnosť obdržala spolu
s kľúčmi od kompostéra aj uzatvárateľné plastové nádoby, v ktorých môžu svoj bioodpad
z kuchyne hromadiť. V rámci projektu boli pre obyvateľov vypracované aj informačné
brožúry o tom, čo do kompostéra patrí a čo nie, aby sa tak predišlo prípadným neželaným
hlodavcom v obytnej zóne. Živiny obsiahnuté vo výslednom produkte – komposte, môžu byť
takýmto spôsobom vrátené späť do pôdy priamo pri výsadbe a údržbe zelene a kvetín v okolí
bytovky.


Myšlienku kompostovania podporuje aj starosta obce Ladislav Nagy, ktorý okrem iného
priblížil aj zámer priniesť ďalšie riešenia na zníženie hmotnosti tuhého komunálneho odpadu,
ktorý sa z obce vyváža a bez ďalšieho možného spracovania končí na skládke.


Projekt komunitného kompostovania v Novom Tekove je realizovaný vďaka finančnej
podpore programu LEADER Nitrianskeho samosprávneho kraja prostredníctvom Miestnej
akčnej skupiny Tekov – Hont, ktorej je Hroneko členom. Dotácia na rok 2019 predstavuje
sumu 2500,-EUR. Nevyhnutné vedľajšie výdavky projektu v hodnote 943,-EUR hradilo
združenie z vlastných zdrojov, najmä vďaka získanému príjmu z podielu 2% daní FO/PO.


Ďakujeme.

Deti a mládež sa opäť zabávali na halloweenskej párty

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

Občianske združenie Hroneko už tradične v spolupráci s Obecným úradom zorganizovalov Kultúrnom dome v Novom Tekove halloweensku párty. Tentokrát dátum pripadol na piatok 18. októbra 2019. Zúčastnení sa skvele zabávali a tancovali. Hronekáči pre nich pripravili zaujímavé súťaže so sladkými odmenami, perfektnú balónovú výzdobu a samozrejme diskotéku, ktorá predsa nemôže chýbať. Organizátori vyhodnotili tri najlepšie dospelácke masky, pričom na prvom mieste skončila maska „Pavúk s pavúčikom“ alias pani Kundakerová s bábätkom. Medzi deťmi sme sa rozhodli odmeniť všetkých, nakoľko všetci sa vo svojej originálnej maske skvelo zabávali. V súťaži o najzaujímavejší resp. najoriginálnejší halloweensky koláč boli ocenení všetci zapojení, a za originálne vyzdobené halloweenske muffiny získala prvé miesto pani Zuzka Benkeová. Všetci vyhodnotení dostali vecné ceny. Veríme, že pripravený program všetkých potešil, a že o rok sa stretneme v ešte väčšom počte.

Znovu sme zanalyzovali Váš odpad

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

V polovici júla sme v našej obci opäť po roku realizovali fyzickú analýza tuhého komunálneho odpadu. Analýzu odpadov sme vykonali v spolupráci so združením Priatelia Zeme a obecným úradom v Novom Tekove. Hlavným zámerom bolo zanalyzovať reálny stav v smetných nádobách a zistiť, ktoré druhy odpadov sa mohli vytriediť, ale nevytriedili sa napriek tomu, že väčšina našich občanov tvrdí, že odpad separuje. Na základe výsledkov a získaných údajov, bude potrebné navrhnúť konkrétne opatrenia, ktoré zlepšia a zefektívnia celkový systém nakladania s odpadmi v obci v najbližších rokoch. Analýza odpadov spočívala vo výbere vzorky približne 27 tzv. „kuka“ nádob a ich následného dotriedenia, ktoré trvalo približne 4 hodiny. Tento rozbor odpadov bol anonymný. Čo nás nepotešilo? Žijeme na dedine, kde väčšina ľudí má záhradku, chová domáce zvieratá a väčšina domácností deklaruje, že kompostuje v kompostéroch. Je preto smutné, keď v celkovej vzorke nachádzame veľké množstvo biologicky rozložiteľného odpadu, až 44% (konkrétne 263 kilogramov). Žiaľ, je vidieť, že v tejto vzorke vôbec nenastalo zlepšenie v porovnaní s výsledkami vlaňajšej analýzy, v rámci ktorej bol podiel bioodpadu 43%. Analýza poukázala aj na dôsledky súčasného konzumného spôsobu života. Vo vzorke sa totiž nachádzalo až 55 kilogramov odpadu z jedla vrátane neodbalených potravín. Asi je cena potravín pre nás stále príliš nízka keď nás nedonúti sa zamyslieť nad tým, či potravinu, ktorú kupujeme naozaj potrebujeme a spotrebujeme. Ďalší druh odpadu, ktorého podiel oproti minulému rozboru výrazne stúpol bolo sklo, najmä sklenené fľaše. Ani tetrapaky, plechovky, elektro odpad, textil a drobný stavebný odpad do „kuka“ nádob nepatrí! Všetky tieto druhy odpadov predsa v súčasnosti v našej obci môžeme triediť. Podmienky sú vytvorené, tak ich dodržiavajme...  Napriek tomu, že v súčasnosti žijeme takpovediac dobu plastovú, musíme konštatovať, že množstvo plastov a plastových obalov sa v uvedenej vzorke oproti vlaňajšej analýze nachádzalo v menšej miere. Kým podiel plastového odpadu v rozbore v roku 2018 bol 14% tak v súčasnej analýze predstavoval už len 5%. Rovnako pozitívne sa občania správajú aj k papieru. Jeho množstvo sa v kuka nádobách tiež znížilo, podiel klesol z 9% na 4%. A čo napísať na záver? Zo všetkého množstva odpadu z tejto analýzy, len 13% tvoril nevytriediteľný odpad, ktorý naozaj patrí smetných nádob, všetok ostatný odpad tam byť nemusel a nemal (515 kilogramov odpadu sa ešte mohlo vytriediť!). Zamyslime sa. V papiere a plastoch sme sa polepšili. Ale čo bioodpad? Je to jediný druh odpadu, ktorý si vieme sami vytriediť, spracovať a v podobe kompostu z neho aj profitovať. Podľa tejto analýzy je jednoduché vypočítať, koľko finančných prostriedkov sme mohli obci ušetriť. Vzorka sa týkala len 27 „kuka“ nádob, pripočítajme k tomu aj ostatné nádoby, vynásobme počtom vývozov za rok a môžeme násobiť a násobiť počtom rokov. Nedali by sa tie peniaze v rámci obce využiť zmysluplnejšie ako len na skládkovanie...?

Členka OZ Hroneko absolvovala expedíciu v Arktíde

Napísal: Monika Bartošová. Posted in Kalendár akcií

Nový Tekov, Levice – Patrícia Bátovská z Levíc, študentka na univerzite v Toulouse, bola členkou medzinárodnej posádky, ktorá sa vyplavila k Špicbergom. Na loď National Geographic ju vybrali spomedzi 5-tisíc záujemcov z celého sveta.

Náročné mesiace

Patrícia Bátovská, členka občianskeho združenia Hroneko, bola rodinou odmalička vedená k láske a rešpektu k prírode, čo neskôr vyústilo do prirodzeného záujmu o ekológiu a environmentálne otázky. O expedícii na arktický pól sa dozvedela na prednáške bývalého študenta francúzskej univerzity. Projekt pod vedením Roberta Swana, ktorý ako prvý pešo dosiahol oba póly, ju oslovil natoľko, že začala bojovať o miestenku na dobrodružnú cestu za poznaním klimatických zmien, keďže Arktída sa zohrieva dvakrát rýchlejšie ako ostatné časti Zeme. Prihláška na expedíciu za polárny kruh mala tri časti, pozostávala však najmä z esejí a motivačných listov, kde zisťovali, čo sa danému človeku v oblasti environmentalistiky podarilo dosiahnuť a ako je odhodlaný šíriť ďalej to, čo sa počas expedície naučí. „Ako posledné nasledovalo interview. Toto však ale nebolo ani zďaleka tak náročné ako zbieranie financií, ktoré nasledovalo. To bolo hádam doposiaľ najnáročnejších 9 mesiacov v mojom živote,“ približuje Patrícia. OZ Hroneko sa do financovania dôležitej expedície zapojilo tiež a Patrícii darovalo 1700€, z darov z 2%. Klimatické zmeny sa týkajú nás všetkých, financovanie takýchto projektov však nie je dostatočné.

Viac pre našu planétu

Hlavným cieľom expedície, na ktorej sa zúčastnili novinári, umelci, manažéri, start-upisti či študenti, bolo inšpirovať ľudí z celého sveta, aby robili viac pre našu planétu. Expedícia mala účastníkom poskytnúť potrebné znalosti, zručnosti a skúsenosti, aby motivovali aj ostatných vo svojich krajinách. Prvá zastávka posádky bola v Osle vyplnená prednáškami o aktuálnej klimatickej situácii, Parížskom dohovore, vodcovstve či kooperácii v tímoch. Prednášajúcimi neboli len vedúci expedície, ale aj niektorí z účastníkov – výskumníci, zakladatelia firiem a organizácií na ochranu prírody či učitelia. Arktickí bádatelia  spoznávali ekosystém, pozorovali živočíchov, absolvovali diskusie a mali priestor aj na simuláciu reálnych situácií a vypracovanie environmentálnych plánov, pretože podľa Parížskeho dohovoru musia krajiny takéto plány predložiť do roku 2020.

Medvede a veľryby

Študentka Patrícia hovorí, že okrem samotnej expedície sú pre ňu veľkým obohatením aj ľudia, ktorých mohla spoznať. Medzi nimi boli študenti rozbiehajúci zaujímavé projekty, či zástupcovia firiem pôsobiacich v oblasti environmentalistiky, keďže sama by si raz takú firmu chcela založiť. „Bol tam napríklad aj človek, ktorý inicioval každoročne organizovanú výzvu Earth Hour, kde ľudia, firmy a mestá po celom svete vypnú spoločne svetlá na jeden deň v roku a poukazujú tak na environmentálnu problematiku. Je veľmi inšpiratívne poznať človeka, čo dokázal vytvoriť niečo tak veľké,“ zamýšľa sa Patrícia a ďalej dodáva, že inšpiratívnym a pritom skromným človekom je aj samotný organizátor expedície Robert Swan. Silným momentom bolo pre mladú bádateľku samotné pozorovanie divokej prírody. Opisuje, že vtáky lietajúce súbežne s loďou boli niekedy takmer na dosah ruky. Na vlastné oči videla ľadového medveďa v jeho prirodzenom prostredí a zamýšľala sa nad tým, aký osud ho asi čaká. „Tiež sme mali možnosť pozorovať jeden veľmi ojedinelý druh veľryby, na ktorú niektorí biológovia na lodi čakali 32 rokov,“ hovorí o zážitkoch z expedície študentka Patrícia.

Celosvetová iniciatíva

To, čo sa Patrícia počas expedície naučila, bude šíriť ďalej prostredníctvom blogu a sociálnych sietí. V plánoch má organizovanie prezentácií na témy súvisiace s ochranou prírody s ukážkami možností, ktorými je možné Zemi pomôcť, pretože má dojem, že ľudia v danej oblasti veľa nerobia, lebo sú presvedčení, že to nemá zmysel. Účastníci expedície sa okrem iného dohodli aj na dvanásťmesačnom projekte – každý mesiac s novou výzvou. Napríklad v júli sa pripájajú k celosvetovej iniciatíve #plasticfreejuly (júl bez plastov). Snahu o splnenie výzvy zdieľajú na sociálnych sieťach pod heštegom #climateforce, čo je názov celého projektu.

Patrícia vníma globálne otepľovanie ako alarmujúce, napriek tomu si však myslí, že k situácii treba pristupovať optimisticky, s energiou a nádejou. Domnieva sa, že vízia s reálnou možnosťou niečo zmeniť, dokáže ľudí viac motivovať. „Sú oblasti, kde sa situácia lepší, ako je to napríklad s ozónovou dierou, ktorá sa začína zaceľovať. Tieto zmeny k lepšiemu by síce mohli byť trochu rýchlejšie, lebo niektoré regióny sveta už nemajú veľa času, no každopádne je dobré vedieť, že sme schopní situáciu zvrátiť, len treba zotrvať v tom, čo robíme dobre a robiť toho viac,“ vysvetľuje Patrícia a verí, že aktuálnu klimatickú situáciu ľudstvo dokáže zvládnuť.

Trochu menej pohodlia

Študentka a bádateľka Patrícia porovnáva taktiež postoj Slovákov a Francúzov k ekologickým problémom, avšak veľký rozdiel nevidí. „Záleží to len od jednotlivcov, v oboch krajinách sa nájdu zanietení ľudia. Ja mám dojem, že mnoho ľudí sa na túto tému pozerá bez špeciálneho záujmu, lebo ekologickejšie správanie by znamenalo zmenu v zabehnutom fungovaní a možno trochu menej pohodlia, na ktoré sme si už tak zvykli,“ dopĺňa Patrícia. Hovorí, že ani ona prirodzene nemá rada zmeny, ale ak má človek motiváciu alebo je istým spôsobom k zmene nútený, tak to dokáže. Pre niektorých je dôvodom apatie aj presvedčenie, že oni ako jednotlivci veľa nezmôžu a zodpovednosť je na štátoch a firmách. Patrícia hodnotí, že majú z určitého pohľadu pravdu, ale dodáva, že firmy sa budú vždy snažiť vyhovieť dopytu a preto, ak bude tlak zo strany konzumentov, budú aj oni ochotní niečo zmeniť. Čím ďalej, tým viac ľudí sa o problematiku zaujíma a prestáva im byť ľahostajná – ľudia sa zaujímajú o bezobalové obchody, používajú vlastné nádoby pri nákupe mäsa, syrov či obmedzujú používanie jednorazových plastových predmetov. Študentka Patrícia vidí nádej práve v takýchto činoch, ktoré nezostali len pri slovách.

Monika Bartošová

Foto: Patrícia Bátovská (archív), Trenton Branson

SE   logo njk program-mladez-v-akcii novy-tekov juventa 

Nadacia EPH  tekovska ekologicka

"Čistota a poriadok sú
u nás na prvom mieste"