Členka OZ Hroneko absolvovala expedíciu v Arktíde

Nový Tekov, Levice – Patrícia Bátovská z Levíc, študentka na univerzite v Toulouse, bola členkou medzinárodnej posádky, ktorá sa vyplavila k Špicbergom. Na loď National Geographic ju vybrali spomedzi 5-tisíc záujemcov z celého sveta.

Náročné mesiace

Patrícia Bátovská, členka občianskeho združenia Hroneko, bola rodinou odmalička vedená k láske a rešpektu k prírode, čo neskôr vyústilo do prirodzeného záujmu o ekológiu a environmentálne otázky. O expedícii na arktický pól sa dozvedela na prednáške bývalého študenta francúzskej univerzity. Projekt pod vedením Roberta Swana, ktorý ako prvý pešo dosiahol oba póly, ju oslovil natoľko, že začala bojovať o miestenku na dobrodružnú cestu za poznaním klimatických zmien, keďže Arktída sa zohrieva dvakrát rýchlejšie ako ostatné časti Zeme. Prihláška na expedíciu za polárny kruh mala tri časti, pozostávala však najmä z esejí a motivačných listov, kde zisťovali, čo sa danému človeku v oblasti environmentalistiky podarilo dosiahnuť a ako je odhodlaný šíriť ďalej to, čo sa počas expedície naučí. „Ako posledné nasledovalo interview. Toto však ale nebolo ani zďaleka tak náročné ako zbieranie financií, ktoré nasledovalo. To bolo hádam doposiaľ najnáročnejších 9 mesiacov v mojom živote,“ približuje Patrícia. OZ Hroneko sa do financovania dôležitej expedície zapojilo tiež a Patrícii darovalo 1700€, z darov z 2%. Klimatické zmeny sa týkajú nás všetkých, financovanie takýchto projektov však nie je dostatočné.

Viac pre našu planétu

Hlavným cieľom expedície, na ktorej sa zúčastnili novinári, umelci, manažéri, start-upisti či študenti, bolo inšpirovať ľudí z celého sveta, aby robili viac pre našu planétu. Expedícia mala účastníkom poskytnúť potrebné znalosti, zručnosti a skúsenosti, aby motivovali aj ostatných vo svojich krajinách. Prvá zastávka posádky bola v Osle vyplnená prednáškami o aktuálnej klimatickej situácii, Parížskom dohovore, vodcovstve či kooperácii v tímoch. Prednášajúcimi neboli len vedúci expedície, ale aj niektorí z účastníkov – výskumníci, zakladatelia firiem a organizácií na ochranu prírody či učitelia. Arktickí bádatelia  spoznávali ekosystém, pozorovali živočíchov, absolvovali diskusie a mali priestor aj na simuláciu reálnych situácií a vypracovanie environmentálnych plánov, pretože podľa Parížskeho dohovoru musia krajiny takéto plány predložiť do roku 2020.

Medvede a veľryby

Študentka Patrícia hovorí, že okrem samotnej expedície sú pre ňu veľkým obohatením aj ľudia, ktorých mohla spoznať. Medzi nimi boli študenti rozbiehajúci zaujímavé projekty, či zástupcovia firiem pôsobiacich v oblasti environmentalistiky, keďže sama by si raz takú firmu chcela založiť. „Bol tam napríklad aj človek, ktorý inicioval každoročne organizovanú výzvu Earth Hour, kde ľudia, firmy a mestá po celom svete vypnú spoločne svetlá na jeden deň v roku a poukazujú tak na environmentálnu problematiku. Je veľmi inšpiratívne poznať človeka, čo dokázal vytvoriť niečo tak veľké,“ zamýšľa sa Patrícia a ďalej dodáva, že inšpiratívnym a pritom skromným človekom je aj samotný organizátor expedície Robert Swan. Silným momentom bolo pre mladú bádateľku samotné pozorovanie divokej prírody. Opisuje, že vtáky lietajúce súbežne s loďou boli niekedy takmer na dosah ruky. Na vlastné oči videla ľadového medveďa v jeho prirodzenom prostredí a zamýšľala sa nad tým, aký osud ho asi čaká. „Tiež sme mali možnosť pozorovať jeden veľmi ojedinelý druh veľryby, na ktorú niektorí biológovia na lodi čakali 32 rokov,“ hovorí o zážitkoch z expedície študentka Patrícia.

Celosvetová iniciatíva

To, čo sa Patrícia počas expedície naučila, bude šíriť ďalej prostredníctvom blogu a sociálnych sietí. V plánoch má organizovanie prezentácií na témy súvisiace s ochranou prírody s ukážkami možností, ktorými je možné Zemi pomôcť, pretože má dojem, že ľudia v danej oblasti veľa nerobia, lebo sú presvedčení, že to nemá zmysel. Účastníci expedície sa okrem iného dohodli aj na dvanásťmesačnom projekte – každý mesiac s novou výzvou. Napríklad v júli sa pripájajú k celosvetovej iniciatíve #plasticfreejuly (júl bez plastov). Snahu o splnenie výzvy zdieľajú na sociálnych sieťach pod heštegom #climateforce, čo je názov celého projektu.

Patrícia vníma globálne otepľovanie ako alarmujúce, napriek tomu si však myslí, že k situácii treba pristupovať optimisticky, s energiou a nádejou. Domnieva sa, že vízia s reálnou možnosťou niečo zmeniť, dokáže ľudí viac motivovať. „Sú oblasti, kde sa situácia lepší, ako je to napríklad s ozónovou dierou, ktorá sa začína zaceľovať. Tieto zmeny k lepšiemu by síce mohli byť trochu rýchlejšie, lebo niektoré regióny sveta už nemajú veľa času, no každopádne je dobré vedieť, že sme schopní situáciu zvrátiť, len treba zotrvať v tom, čo robíme dobre a robiť toho viac,“ vysvetľuje Patrícia a verí, že aktuálnu klimatickú situáciu ľudstvo dokáže zvládnuť.

Trochu menej pohodlia

Študentka a bádateľka Patrícia porovnáva taktiež postoj Slovákov a Francúzov k ekologickým problémom, avšak veľký rozdiel nevidí. „Záleží to len od jednotlivcov, v oboch krajinách sa nájdu zanietení ľudia. Ja mám dojem, že mnoho ľudí sa na túto tému pozerá bez špeciálneho záujmu, lebo ekologickejšie správanie by znamenalo zmenu v zabehnutom fungovaní a možno trochu menej pohodlia, na ktoré sme si už tak zvykli,“ dopĺňa Patrícia. Hovorí, že ani ona prirodzene nemá rada zmeny, ale ak má človek motiváciu alebo je istým spôsobom k zmene nútený, tak to dokáže. Pre niektorých je dôvodom apatie aj presvedčenie, že oni ako jednotlivci veľa nezmôžu a zodpovednosť je na štátoch a firmách. Patrícia hodnotí, že majú z určitého pohľadu pravdu, ale dodáva, že firmy sa budú vždy snažiť vyhovieť dopytu a preto, ak bude tlak zo strany konzumentov, budú aj oni ochotní niečo zmeniť. Čím ďalej, tým viac ľudí sa o problematiku zaujíma a prestáva im byť ľahostajná – ľudia sa zaujímajú o bezobalové obchody, používajú vlastné nádoby pri nákupe mäsa, syrov či obmedzujú používanie jednorazových plastových predmetov. Študentka Patrícia vidí nádej práve v takýchto činoch, ktoré nezostali len pri slovách.

Monika Bartošová

Foto: Patrícia Bátovská (archív), Trenton Branson