Absolvovala arktickú expedíciu, teraz ľuďom radí ako prispieť k pozitívnej zmene
Študentka Patrícia Bátovská nechce ekologické problémy, ktorým čelíme, nazývať klimatickou katastrofou. Spoločnosť podľa nej nie je možné ovplyvniť nátlakom, preferuje radšej pomenovanie klimatická zmena a ľudí presviedča, že aj oni sami môžu byť zmenou pre planétu.
Levičanka Patrícia Bátovská bola počas uplynulého leta členkou medzinárodnej posádky, ktorá sa vyplavila k Špicbergom. Na environmentálnu expedíciu Climate Force ju vybrali spomedzi päťtisíc uchádzačov z celého sveta. Takmer pol roka po expedícii sa snaží svoje vedomosti zúročiť prostredníctvom blogu a sociálnych sietí, ale organizuje aj rôzne prezentácie na témy súvisiace s ochranou prírody.
Prvý krok
Patrícia je členkou OZ Hroneko, s ktorým zorganizovala verejnú besedu o tom, ako jej cesta na Arktídu otvorila oči. Arktická expedícia mala účastníkom poskytnúť potrebné znalosti, zručnosti a skúsenosti, aby motivovali ľudí k zodpovednejšiemu a ekologickejšiemu životu. Klimatická zmena a problémy sa totiž týkajú náš všetkých, keďže sme sa naučili žiť pohodlný život bez ohľadu na dopad na životné prostredie. Študentka, aj na základe svojej severskej skúsenosti, približuje tri základné kroky, ktoré môžu pomôcť každému, kto chce žiť udržateľnejším spôsobom života. Ujasniť si čo chcem, nájsť inšpiráciu a spraviť prvý krok. Zo spomenutých opatrení je najťažší, zrejme práve prvý krok. Patrícia prináša ľuďom nenásilné typy ako začať, pretože si uvedomuje, že nátlakom, násilím či hrozbami sa veci vpred pohnú len ťažko.
Menej pohodlia, viac zodpovednosti
Kto by si pomyslel, že aj chov dobytka môže má výrazný dopad na klimatické zmeny? Jedna krava ročne vyprodukuje až 3,2 kilogramu skleníkových plynov, príprava jedného hamburgeru si zase vyžaduje spotrebu až približne 2500 litrov vody. Prvým krokom, ktorý môže prispieť k pozitívnej zmene je teda určiť si aspoň jeden deň v týždni bez mäsa a mäsových výrobkov. Pre veľké mestá sú typické dopravné zápchy a kolapsy, ale ide len o druhoradý problém v porovnaní so znečistením ovzdušia, ktoré motorové vozidlá spôsobujú. Vybrať si aspoň jeden deň v týždni, keď bude namiesto auta prvou voľbou bicykel či MHD, výrazne prispeje k zníženiu emisií. Pri používaní mestskej hromadnej dopravy sa ich totiž tvorí o 60 až 90% menej.
Celosvetovo, ale aj na Slovensku sú veľkým problémom jednorazové plasty, vrátane igelitových tašiek a vrecúšok. Priemerný Slovák ročne spotrebuje až 466 plastových tašiek, pričom ich približná doba používania je asi štvrťhodiny. Iba Slovensko teda ročne použije viac ako 2,5 miliardy jednorazových plastových tašiek. Aj na tento problém existuje v súčasnosti jednoduché riešenie. Mnohé organizácie, ale aj obchodné reťazce začali podporovať znovu použiteľné vrecká na ovocie či zeleninu. K dispozícii sú taktiež rôzne textilné či plátené tašky, ktoré môžeme na nákupy používať celé roky. Patrícia Bátovská si myslí, že čím ďalej, tým viac ľudí sa začína zaujímať o ekologické problémy. Vznikajú bezobalové obchody, ľudia začínajú používať sklenené či nerezové fľaše na vodu a obmedzujú používanie spomínaných jednorazových plastov. Študentka vidí nádej práve v takýchto činoch, ktoré nezostali len pri slovách.
Monika Bartošová
